Architekt Pavol POKORNÝ: Je údelom investora, v čom chce žiť (+foto)

RAČA – Nielen Bratislava, ale aj Rača sa rokmi mení. Nová výstavba, ale aj staré dominanty obce hľadajú vzájomnú harmóniu. S Ing. Arch. Pavlom Pokorným (43), ktorého projekty sa pravidelne objavujú v prestížnych odborných súťažiach a získavajú na nich aj ocenenia, sme debatovali o tom, čo sa mu na jeho domove z pohľadu architekta páči, čo mu pije krv a aké sú jeho rady pre veľkých aj malých stavebníkov.

Architektúra sa časom mení, aká je tá dnešná?
– Toto je otázka, ktorú neviem zodpovedať niekoľkými vetami… O tom, akým spôsobom sa v čase mení architektúra, sa píšu hrubé knihy. Architektúra je matkou všetkých umení, zároveň je zo všetkých umení tým najkonzervatívnejším a vo vnímaní človeka umením najpomalšie sa meniacim. Dnešná architektúra je taká, akú s našimi súčasnými životnými očakávaniami a túžbami potrebujeme a akú si (jednotlivec i spoločnosť) môžme mentálne i finančne dovoliť.

Architekt Pavol Pokorný.

Mnoho ľudí si nájde architekta, ale potom si aj tak chce postaviť dom podľa svojich predstáv. Je náročné presvedčiť ich o vašom pohľade na vec, alebo sa o to vobec nesnažíte, keďže hrozí strata zákazky?
– Ak si niekto chce postaviť dom úplne podľa svojich predstáv a nepripúšťa o tom žiadnu diskusiu, tak nepotrebuje predsa architekta, nie? Pri výbere architekta je dôležité poznať jeho štýl práce, spoznať jeho postavené stavby. Úplne najlepšie je porozprávať sa s ľuďmi, pre ktorých už pracoval. Keď príde takto „pripravený“ klient, nemôže sa stať, aby sa vzájomná spolupráca skončila neúspechom.

Máme už sa sebou obdobie zbohatlícko mafiánskych stavieb s vežičkami a inými detailami, ktoré často vyvolávali úsmev?
– Asi áno.

Viaceré z vašich projektov sú úspešné v rôznych súťažiach. Viete dopredu odhadnúť, či budú úspešné?
– Ak od prvých skíc nad projektom dochádza k symbióze ambícií architekta a budúceho užívateľa, je veľmi pravdepodobné, že stavba bude úspešná aj v súťažiach. Ale nad všetky súťaže radím bezkolíznu účelnú prevádzku stavby a spokojnosť užívateľov.

Povedzte niečo o oceňovanom projekte – víkendovom dome v Nosiciach?
– Dlhý príbeh… Majiteľ víkendového domu poznal mňa i moju prácu z realizácie apartmánového domu v Bratislave a rodinného domu v Rohožníku. Vybral si ma za architekta, kým sme sa však spoločne prepracovali k výslednej podobe domu, absolvovali sme veľmi veľa diskusíí a zopár ostrých hádok. Nesmierne oceňujem odvahu investora riešiť svoju chalupu trocha iným ako typicky drevenicovým spôsobom a som vďačný za jeho dôveru v moje schopnosti.

Hodil by sa taký aj do Rače?
– Do Rače kam? Na sídlisko? Medzi rodinné domy v obci? Pod lesom? V Rači sú lokality, kde by stavba tohto druhu nefungovala a lokality, kde by fungovala výborne.

Takže ako veľmi ovplyvňuje lokalita váš prístup k projektu?
– Lokalita je jeden z rozhodujúcich faktorov pri tvorbe architektúry, architektonického konceptu, lokalita je počiatočným impulzom pomyselného dialógu medzi stavbou a prostredím, v ktorom sa stavba nachádza. Je na slobodnej vôli architekta, akú kvalitu a charakter má tento dialóg, či je to priateľský rozhovor, chaotická hádka alebo nevšímavosť a ignorancia. Ja sa snažím vo svojej tvorbe skôr o priateľský dialóg v duchu vzájomného rešpektovania názorov.

Aké by ste vy stanovili východiská pre výzor a funkcionalitu rodinného domu trebárs v Rači na Kopaniciach?
– Žijeme v regulovanom svete, to znamená, že každé územie s potenciálom na výstavbu má regulačné nástroje a limity, ktoré primárne určujú okrajové podmienky stavebnej činnosti, to platí aj pre rodinný dom, t.j. podlažnosť, index zastavanosti, index zelene, infraštruktúrne podmienky ap. Ale tam by mala regulácia skončiť. Či je niekto vkusom viac naladený folklórne alebo sa mu páčia celosklenené kubusy, to už nech je údelom každého investora, v čom chce žiť. Pokiaľ nedochádza spoločenskej škode a ctíme súkromné vlastníctvo, musí existovať jasná deliaca čiara medzi celospoločenským záujmom a súkromným životom jednotlivca, estetické preferencie nevynímajúc. V tomto som (na rozdiel od iných vecí) dosť liberálny.

Fotogaléria:

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Sú v Rači domy, ktoré by ste si vedeli predstaviť v nejakej súťaži?
– V Rači je množstvo dobrých stavieb reprezentujúcich súčasné trendy v architektúre, žiaľ takmer výlučne v segmente rodinných domov. Čo mi veľmi chýba, je príkladná realizácia verejnej stavby z oblasti školstva, kultúry, zdravotníctva, štátnej správy… Možno sa blýska na lepšie časy, renomovaný ateliér Vallo+Sadovsky projektuje modernú rekonštrukciu amfitéatra v Knižkovej doline, náš ateliér sa snaží svojou troškou prispieť k obnove Obecnej záhrady, uvidíme, azda sa veci dajú do pohybu a aj Rača bude môcť hrdo vyhlásiť, že má na svojom území stavbu ocenenú CE.ZA.Arom, Stavbou roka, Cenou Dušana Jurkoviča či prestížnou cenou časopisu ARCH.

Aj v súvislosti s verejnými zákazkami sa diskutuje o cene za prácu architektov. Existuje nejaký model, ako sumu za projekt vyrátať?
– Korektný model sa nedávno objavil na stránke http://www.honorar.sk. V privátnej sfére by malo platiť viac, než hocikde inde, že ak žijeme v slobodnej spoločnosti, každá dobrá obchodná dohoda je výsledkom kompromisu na oboch stranách. Verejné zákazky sú samostatnou kapitolou…

Skúste ohodnotiť jednou vetou tieto projekty v našej obci a jej okolí – Nová Pálffyho kúria:
– Urbanisticky, funkčne a hmotovo v poriadku, vadia mi trocha lacné stavebné detaily, genius loci a potenciál územia bol väčší ako je výsledok. Škoda.

Nemecký kultúrny dom.
– Keď sa rekonštrukcia dokončí naozaj v plnom funkčnom rozsahu, bude to skvelý dom.

Družstevný dom Račan.
– Keď idem okolo toho vykonzolovaného čistého priečelia, vždy mi srdce poskočí radosťou, že aj v Rači vznikla v 80-tych rokoch minulého storočia sebavedomá moderná architektúra. Bolo by fajn vrátiť ho aktívnejšie do račianskeho spoločenského života.

Račany Bianco.
– Ambiciózna a sebavedomá realizácia.

Nový kostol v Krasňanoch.
– Premárnená šanca.

Hroznový sad.
– Obyčajné sídlisko. Je to málo? Veľa? Neviem.

Projekt na Slanci nad Krasňanmi.
– Ťažko posudzovať tzv. mladé územie, ktoré trpí základnými infraštruktúrnymi chorobami. Lokalita je nádherná, ale svoj potencál naplní, až keď prekoná problémy, s ktorými sa stretáva každý obyvateľ novovzniknutej štvrte.

Ing. arch. Pavol POKORNÝ

• ŠTÚDIUM
1987–1993 STU, Fakulta architektúry, Bratislava, Cena Prof. Lacka za diplomový projekt
1991-1992 TU Wien, Institut fuer Raumgestaltung, Prof.Dr.Justus Dahinden.Arch.SIA
2010 IEPD Navrhovanie pasívnych domov

• PRAX
1992 Prof. Dr. Justus Dahinden. Arch. SIA, Zürich, Švajčiarsko
1993–95 Mestský ústav ochrany pamiatok, Bratislava
1995–96 A4 Architecture (Pavelka.Vician), Bratislava
1996–00 Štúdio FOR (Berec, Kvasnica, Lukáč, Pokorný)
2001 aapp | architektonický ateliér Pavol Pokorný
2007 Pokorny architekti

(jč, foto Dano Veselský, Ľubo Stacho)