Značka Chateau Palugyay bola aj na Titanicu! Dnes ju opatruje Villa Vino Rača


Firma Palugyay a synovia z Prešporka patrila v druhej polovici 19. storočia k najznámejším podnikom Rakúsko-Uhorska. Meno Palugyay bolo pojmom nielen v spoločnosti mešťanov Bratislavy  a v bližšom regióne, ale vo všetkých kruhoch vtedajšej spoločenskej a vládnej elity. Firma mala na vrchole svojej slávy  obchodné zastúpenia po celom svete a budova jej centrály v Bratislave patrí ešte vždy k stavbám, ktoré budia pozornosť domácich i návštevníkov mesta. Znaková podoba tohto novorenesančného paláca (inak, dnešnou terminológiou povedané, bola to výrobno-prevádzková budova) sa stala aj grafickým motívom svetoznámej značky Chateau Palugyay.

Začiatky U zeleného stromu

Tvorca tohto vinárskeho impéria, potomok zemianskeho rodu z Palúdzky a Bodíc, začal svoju kariéru v roku 1844 ako hostinský na Železnej studničke v údolí Vydrice, čo bolo vtedy obľúbené kúpeľné miesto. Tu získal prvé ostrohy, a zrejme aj spoločenské kontakty, pretože podľa dobovej tlače, v revolučnom roku 1848, keď zasadal v Bratislave uhorský snem, jeho hostinec bol častým miestom pobytu snemujúcich poslancov.

Jakob von Palugyay na dobovej kresbe.

Jakob von Palugyay na dobovej kresbe.

Zrejme sa mu darilo, lebo už v tom istom roku si prenajal reštauráciu v hoteli U zeleného stromu, ktorú potom dlhé roky (od roku 1857 aj s celým hotelom) viedol.  Jeho reštaurácia a hotel sa čoskoro stali takpovediac gastronomickým pútnickým miestom, presláveným nielen v meste, ale v širšom regióne, vrátane Viedne a Pešti. Svedčia o tom vyjadrenia dobovej tlače, ktoré nešetrili chválou o pohostinnosti, kvalite stravovania a celkovo o úrovni tohto podniku. Napríklad  Peštbudínske noviny 23. augusta  1857 pod titulkom Správa z Prešporka uverejnili fejtón, v ktorom po popísaní rozličných bratislavských pozoruhodností sa píše: „ Avšak korunou Prešporka je hotel U zeleného stromu…..Každému Viedenčanovi, kto sa chce dobre najesť, radím ísť do Prešporka k pánovi Palugyayovi…“ Vo Frankfurter Zeitung  18. 10. 1863 sa píše o J. Palugyayovi ako o človeku „jemných spôsobov, priateľského a ústretového správania“.

Ďalej pokračuje: „ Jeho excelentná kuchyňa uspokojí aj najnáročnejšieho gurmána a ponúka sezóne zodpovedajúci výber jedál“. Neprekvapuje, že Hotel u zeleného stromu zabezpečoval catering najvýznamnejších spoločenských udalostí, vrátane napríklad návštevy cisára Františka Jozefa, vysvätenia ostrihomskej katedrály (1856), rozličných vedeckých kongresov, mestských slávností a plesov a podobne.

Túto skutočnosť uvádzame preto, že vstupu značky „Palugyay“ do vedomia spoločenskej elity, ktorá bola v tých časoch prioritným generátorom dopytu na trhu s vínom napomáhalo aj gastronomické renomé pána Palugyaya, čo v dnešnom ponímaní by sme interpretovali ako potvrdenie dôležitosti kombinácie podnikateľských aktivít pre budovanie značky, a to prostredníctvom rozšíreného okruhu konečných konzumentov. V období slávy svojho hotela Palugyay už vo veľkom obchodoval s vínom.

Budapeštianske noviny „Vadász és versenylap“ 21. apríla 1875 v reportáži o hoteli U zeleného stromu“, kde popri kulinárskych dobrotách hodnotia aj víno: „Neprekonateľné sú jeho  červené vína Chateau Palugyay a Villányi. Náš úsudok potvrdzuje aj poznámka jedného zo štamgastov. Tieto vína sa vyvážajú do ďalekého sveta – pije ich egyptský kráľ i ruský cársky dvor. Takýmto rozpätím  klimatických extrémov  vinárstvo pána Palugyaya predčí ešte aj  bourdeux-ské vína. Tiež sme mohli nahliadnuť do listu z Východnej Indie, ktorý písal nemecký cisársky konzul so sídlom v Bombay, v ktorom súbežne s vyjadrením svojej plnej spokojnosti s Chateau Palugyay si objednáva ďalšiu veľkú zásielku…“

Po čase sa v celom Rakúsko-Uhorsku  značka Palugyay stala synonymom pre dobré víno. Svedectvo o tom podáva aj obrázok humoristického časopisu KIKERIK (28. 1. 1877) na ktorom dobová karikatúra charakteru politickej satiry (dilemy rakúsko-uhorských politikov okolo  rusko-tureckej vojny) zobrazuje fľaše najlepšieho vína s etiketou nálepkou Chateau Palugyay. (Kikerik, humoristický časopis  28. 1. 1877)

Od hotelierstva k vinárstvu

Takisto získavalo renomé aj v zahraničí, kde reprezentovali víno z Uhorska prevažne produkty z Palugyayho pivníc. Známy maďarský spisovateľ Mór Jókai, mimochodom rodák z Komárna, ocenil víno firmy  v budapeštianskom denníku HON 18. mája 1879 vo fejtóne (uverejnený aj v Pressburger Zeitung   20. mája 1879)  pekným literárnym jazykom takto: „Kto chce v Uhorsku piť dobré víno pri cestovaní  vlakom alebo v hostinci, stačí povedať Chateau Palugyay a môže si byť istý, že si o chvíľu spomenie na nápis na starých poľských pohároch „unus non sufficit“. A keď človek cestuje dalej smerom k Varšave alebo  Petrohradu a ubytovanie sa mu nebodaj neuspokojí, stačí keď povie Chateau Palugyay, a hneď sa mu bude zdať príjemným. Bezpečné útočisko pri tomto víne nájde v Londýne ako aj v Berlíne, keď sa preplachtí do New Yorku, keď zíde ďalej do Buenos Aires, všade natrafí na Chateau Palugyay“ napísal Jókai Mór a pokračoval anekdotickým príbehom: „Cestovateľ, keď sa bude vracať domov po druhej polovici zemegule, nájde Palugyayho víno aj tam. Spomíname si historku o dvoch pánoch z Uhorska, ktorí si v reštaurácii v Kalkute objednali  najlepšie bordeauxské víno a naservírovali im Chateau Palugyay. Anglicky hovoriaci hostinský im vysvetlil geografiu, čiže, že Chateau Palugyay je vraj najlepšou lokalitou bordauxského vinohradníckeho regiónu“.

Cesta k získaniu veľkého trhu viedla, ako inak, cez štátne objednávky. V roku  1857 uskutočnil prvé dodávky vína pre belgický dvor, v roku  1864  do Mexika. V roku 1865 mu cisár  Franz Jozef I. udeľuje titul mexického a kniežaco-nassausského dvorného dodávateľa, v roku 1868 získava titul dvorného dodávateľa arcikniežaťa Jozefa. Túto históriu podrobnejšie popisuje časopis Wiener Salonblatt z 31. Augusta 1873 takto: „Jakub Palugyay spočiatku bol hlavne hoteliérom a pokiaľ ide o obchod s vínom spočiatku mal len malý okruh odberateľov a jeho význam bol lokálny. Aj v tomto však získal dobrú povesť a rozmach jeho obchodovania nastal, keď sa dostal do priazne členov panovníckeho rodu.  Upozornil na seba arciknieža Maximiliána ešte v období, keď bol miestodržiteľom v Miláne, ktorému sa jeho vína tak zapáčili, že celú potrebu svojho dvora zabezpečoval objednávkami od Jakuba Palugyayho. Tiež ho odporučil svojmu kráľovskému svokrovi v Bruseli, takže Jakub Palugay potom zásoboval po pätnásť rokov aj belgický kráľovský dvor“.

Kaffee und Gasthaus Zeitung 6. februára 1877 v jubilejnom článku:…“Pán von Palugyay dodáva víno do všetkých oblastí sveta, jeho víno možno stretnúť na všetkých vojnových a obchodných lodiach sveta, dodáva víno na všetky panovnícke dvory Európy a je dvorným dodávateľom Jeho Výsosti rakúskeho cisára. Jeho obchodné styky sú obrovské, čo do rozsahu ako aj vážnosti doma aj v zahraničí. Najväčšie obchodné spoločnosti pokladajú za česť nadviazať s ním obchodné spojenie.“

Dvorný dodávateľ cisára a armády

Cisársko-kráľovským dvorným dodávateľom sa stal Jakub Palugyay v rok 1871. Tento titul sa udeľoval len podnikateľom, ktorí dosahovali vo svojom odbore špičkovú kvalitu. Titul bol najvyššou značkou kvality v štáte. Pre jeho získanie musel mať podnik dlhoročné obchodné vzťahy k cisársko-kráľovskému dvoru. Udeľoval ho priamo cisár na návrh dvorského úradu. Toto privilégium mohla dostať iba fyzická osoba1, nebolo dedičné a bolo  odvolateľné. V tých časoch bolo podľa odhadu v celom Rakúsko-Uhorsku dovedna 2 500 držiteľov titulu dvorného dodávateľa.

Etiketa Sekt Palugay

Etiketa Sekt Palugay

Palugyay okrem zásobovania  dvora  zabezpečoval veľké dodávky vína pre potreby rakúskej, ale aj ruskej, nemeckej a rumunskej armády. Dobová tlač zaregistrovala veľa týchto prípadov, a zrejme išlo o mimoriadne veľké objednávky. Z toho možno odvodiť ďalšiu charakteristiku jeho obchodného úspechu, ktorá spočívala v kombinácii viacerých segmentov trhu: odbytu špičkových produktov klientele z elitných spoločenských vrstiev a hromadných produktov pre menej solventných  konzumentov.

V poslednej štvrtine 19. storočia patrila firma Palugyay a synovia, spoločne hádam s 1 – 2 ďalšími obchodníkmi (napríklad František Jálič z Pešti) k najväčším vývozcom vína z Rakúsko-Uhorska.  Napríklad v Rumunsku podiel firmy Palugyay  a synovia na celkovom dovoze vína v roku 1873 bol 28 %, ďalší dovozcovia boli Francúzska, Turecka, Nemecka a Talianska. Referoval o tom generálny  konzul Rakúsko-Uhorska v Bukurešti 28. mája 1878. Podľa tejto správy bola firma J. Palugyay a synovia z Prešporka spomedzi všetkých vývozcov vína z Rakúrsko-Uhorska na prvom mieste.

Veľký prielom v exportných úspechoch firmy (v ktorej od roku 1869 už boli oficiálnymi spoločníkmi aj synovia Jakuba Jozef a František) a v budovaní značky mali dve udalosti. V nadväznosti na to, že bola dobre zapísaná na panovníckom dvore, získala objednávky na zásobenie lodí rakúskeho loďstva na zámorských plavbách. Prvá sa uskutočnila pri inštalácii arcikniežaťa Maximiliána I. za mexického cisára v roku 1864. Na ne potom nadväzovalo zásobenie vínami rakúskych zámorských expedícií do východnej Ázie a iných vzdialených končín.

Expanzia až do Ameriky

This slideshow requires JavaScript.

O týchto dodávkach referovala dobová tlač pomerne obšírne: Noviny Pester Lloyd r. 1865 napísali v článku nazvanom „Export uhorských vín“: „Prešporský hoteliér a veľkoobchodník s vínom Palugyay, ktorý svojho času, keď jeho cisárska výsosť Maximilián I. odcestovala do Mexika, zabezpečil fregatu „Novara“ potrebným vínom a neskôr dodal významné množstvá vína do Mexika a vlani aj do Abesínska, ako aj naposledy dodal pre východoázijskú expedíciu 10 000 fliaš a veľa sudov rozličných druhov vína, dostal teraz zo Singapúru list, odoslaný 16. apríla. V dopise ho z poverenia  štábu fregaty Jeho Výsosti „Dunaj“ dr. Janka informuje, že všetky fľašové a sudové vína sa počas cesty po všetkých stránkach výborne uchovali. Ďalej cituje z listu: „ Všetky druhy  vína sme odskúšali vo viacerých zemepisných šírkach, čo nám potom, čo sme dvakrát prekročili rovník a víno bolo vystavené vysokým aj nízkym teplotám ako aj častým búrlivým lodným pohybom dovoľuje oznámiť, že nestratilo nič na svojej kvalite. Dokonca aj ľahké sudové víno, ktorého máme ešte malú zásobu, sa uchovalo veľmi dobre. Tieto vína znamenajú pre nás jediný zdroj povzbudenia a osvieženia  v tejto tak horúcej klíme.“

Rakúske noviny 20. júna 1865 písali: „Mexickému  cisárskemu dvoru bolo za uplynulých 14 dní z Prešporka dodaných 25 000 fliaš a 700 vedier uhorských vín najušľachtilejších odrôd.“

Vína firmy nestratili zrejme trh v Mexiku ani po zlyhaní anglicko-španielsko-francúzskej intervencie v Mexiku a poprave Maxilimilána I. v roku 1867, ako vyplýva z neskorších tlačových správ. Rakúske noviny 2. mája 1869 písali pod titulkom: Správa z Terstu. Obľúbenosť Palugyayho vína v Mexiku. Nová zásielka.

„Vína pána Palugyaya z Prešporka získavajú v Mexiku stále väčšiu obľubu a podľa úradných  správ tam smeruje ďalších 28 000 fliaš. Dr. Rittersberg, referent rakúskej námornej plavby v Terste vo svojej správe píše: „Pán Palugyay má nespornú zásluhu na tom, že v Mexiku otvoril nové lukratívne trhy pre rakúske a uhorské najkvalitnejšie vína, čo sa v takomto rozsahu nepodarilo ešte žiadnemu nášmu obchodníkovi s vínom, čo má z hľadiska štátnych obchodných a hospodárskych záujmov veľký význam. Vína pána Palugyaya sú v Mexiku tak obľúbené, že nemajú prakticky kunkurenciu a ponúkajú sľubnú perspektívu ďalšej obchodnej expanzie“

Pivnice Chateau Palugyay v Prešporku

Pivnice Chateau Palugyay v Prešporku

Na palube korvety okolo sveta

Vína firmy Palugyay a syn sprevádzali aj plavbu  korvety Arciknieža Fridrich okolo sveta v rokoch 1874-1876. Podľa knihy Um die Erde (Okolo sveta), vydanej vo Viedni r. 1877, výprava vyplávala z adriatického rakúsko-uhorského vojenského prístavu v Pule,  zastavila sa v Káhire, preplávala Suezský prieplav, cez Červené more sa dostala do Atlantiku, navštívila Srí Lanku. Jej ďalším cieľom bol Singapúr a Čína, kde sa zastavila v Hong Kongu, Šanghaji, Kantone a Makau. Ďalej pokračovala do Japonska, na Filipíny a do Indonézie a Malajzie. Pokračovala plavbou krížom cez Tichý oceán na západné pobrežie USA a potom pozdĺž amerického kontinentu do Chile a Argentíny. Na spiatočnej ceste cez Atlantik sa zastavila na Azorských ostrovoch. Do Stredomoria sa vrátila cez Gibraltár a pred návratom do Puly sa ešte fregata zastavila v Alžíri a Palerme. Celkove výprava prekonala 49 500 morských míľ.

Svedectvo  o vystrojení výpravy proviantom z pivníc Chateau Palugyay podáva  spomenutá kniha na strane 18 takto:  „Firma Palugyay  a synovia Prešporok  a Szarvasi a comp. Pešť, nám dodali výborné fľašové vína, ktoré sa napriek klimatickým vplyvom takmer bez výnimky dobre osvedčili a všade vo svete. Kdekoľvek  sme ich ponúkali našim hosťom, našli dobrý ohlas. S uspokojením konštatujeme, že naše domáce, hlavne uhorské vína sú vhodné na export, avšak zdá sa nám, že cena je trochu vysoká na to, aby mohli konkurovať francúzskym vínam…V prípade Východnej Ázie treba prekonávať aj konkurenciu austrálskych vín, ktoré sa najnovšie veľmi predáva, ako napokon všetky produkty rozkvitajúceho austrálskeho hospodárstva…“

Palugyayove vína sa presadzovali vo svete v silnej medzinárodnej  konkurencii, ktorá podľa dobového svedectva nebola menej ostrá ako dnes.

Pochopiteľne, s priazňou panovníckeho rodu (v súčasnej terminológii „štátnej objednávky“) išiel ruka v ruke dopyt spoločenskej elity, aristokracie a bohatých mešťanov. Wiener Salonblatt 31 August 1873: „Tak ako firma Palugyay a synovia  dokázala získať svojimi vynikajúcimi vínami svetový trh, podarilo sa jej získať zaslúžené uznanie aj vo svojej vlasti. Rovnako ako členovia c. k. rodiny, celý cisársky dvor, ministri, šľachta, štátni a cirkevní hodnostári  a svet finančníkov v Rakúsko-Uhorsku udeľujú tejto firme osobitnú priazeň a samotní obchodníci s vínom vo vinárskych regiónoch Európy tiež preferujú  Palugyayove vína v obchodovaní.“

Meno Palugyay sa vyskytlo aj v politických šarvátkach tej doby ako pozitívny príklad a argument.  Jeho podnikateľský úspech slúžil ako argument v parlamentnej výmene názorov medzi vládnou stranou a opozíciou. Príkladom toho bola parlamentná debata o neúčinnosti, rep. chýbajúcej  vládnej podpore uhorského poľnohospodárskeho exportu, explicitne exportu vína.  O tejto udalosti sa zmieňuje Pressburger Tagblatt 9. februára 1871  v parlamentnom spravodajstve o zasadaní dolnej komory uhorského parlamentu citáciou odpovede ministra obchodu na kritiku opozície, že príčinou slabého exportu uhorského vína je nedostatočná aktivita vlády: „ Pánu poslancovi  Hornovi je iste známe, že firma Palugyay a synovia, ktorých vína dokážu oceniť tak v Berlíne ako aj v Petrohrade a Londýne a ktoré sa vyvážajú aj za oceán, má vzorové pivničné hospodárstvo. Takže keď firma Palugyay a synovia dokáže realizovať v exporte svoje obchodné záujmy a záujmy krajiny a vďaka správnemu ošetrovaniu vína vyvážať do celého sveta, potom treba podľa nášho názoru skúmať, v čom spočívajú prekážky rozsiahlejšieho exportu vína z územia Uhorska…..“ „…touto príčinou, podľa nášho názoru, je úbohá úroveň vinárstva a neznalosť výrobcov vína, čo sa spracovania a ošetrovania vína týka“.

Zázemie firmy

Palugyay01Rodina Palugyay zrejme vlastnila aj dajaké vinice v Prešporku (dá sa to usudzovať zo správy o slávnostnom vinobraní z roku 1897, ktoré otvárala arcikňažná Izabela s dcérami vo vinici za  Chateau), avšak v dobovej tlači sme našli len jednu správu o takejto akvizícii. Wiener Landwirtschaftliche Zeitung z 15. 2. 1879 v článku, v ktorom analyzuje charakterisktiky vinohradníckeho regiónu Neszmély2 v dnešnom Maďarsku, referuje: „Pán von Palugyay kúpil v Neszmély  12 jutár (6.9 ha) vinohradov.“  O to viac investovala firma do pivničného hospodárstva, ktoré zaručovalo kvalitu ošetrovania obchodovaného produktu.
Pri pátraní po príčinách expanzie značky Chateau Palugyay nachádzame v dobovej tlači rastúci počet zmienok o výnimočnej kvalite ošetrovania a skladovania produktov firmy Palugyay a synovia.

Ako vyplýva z memoranda grófa Henricha Zichyho, podpredsedu vinárskej spoločnosti podhorí uhorskej dvorskej kancelárii zo začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia, v tom čase boli z hľadiska konkurencieschopnosti uhorských vín na medzinárodných trhoch problémom vysoké náklady vinohradníckej produkcie, slabá úroveň spracovania a ošetrovania vína a jeho vysoká cena. „V oblastiach podhorí (pahorkatín) sa rodí kvalitné víno, avšak problémom je vyrovnanosť dodávok a kvalita, čo zhoršuje jeho konkurencieschopnosť oproti vínam z južných krajín.“ Pri vyšších cenách a slabšej kvalite colné bariéry v Nemecku a inde znevýhodňujú uhorské vína oproti napríklad francúzskym. Riešenie znižovania nákladov spracovania a ošetrovania vína sa vidí v združovaní výrobcov pri spracovaní ako aj v predaji vína do koncentrovanejších podnikateľských subjektov.3

Konkurenčná výhoda značky Palugyay spočívala v dobovom kontexte vysokej technologickej úrovni ošetrovania, skladovania a manipulácie vína, a tiež úrovni spotrebiteľského balenia, čím sa odlíšila od ostatnej domácej konkurencie.

Jeho pivnice v Prešporku boli vzorom

V novinách Pressburger Zeitung v roku 1870 sa autor v článku nadpísanom „Putovanie v podzemí. Vzorová vínna pivnica v Prešporku“ nadchýna nad technickou vybavenosťou Palugyayho pivníc: „Veľkolepé priestory prekvapia hneď po vstupe….Čistota, ktorá je základom každého dobre vedeného pivničného hospodárstva je tu dovedená do takej dokonalosti, že ak obtriete bielou šatkou akýkoľvek sud, nenájdete na nej najmenšej stopy po špine…..Návštevník môže obdivovať vzorovú pivničnú prevádzku, v ktorej pracujú stroje najmodernejšej konštrukcie šetriace čas a námahu – stroje, čo prepravia 100 až 150 vedier vína za hodinu zo suda do suda, alebo pošlú mimo pivnice. Stroje, ktoré umyjú 2000 fliaš denne a iné, ktoré 2000 fliaš zazátkujú.  O tom, ako si tu vážia čistotu a svedomitosť svedčí aj to, že dôkladne umyté fľaše sa ešte pred naplnením preplachujú vínom. Na čistenie sudov slúži obrovské parné zariadenie, ktoré ich pripraví na prijatie novej náplne….. Je tu aj dielňa na výrobu menších či väčších debien na expedíciu fliaš, ktorá dáva prácu niekoľkým robotníkom po celý rok.“ Z pivnice vedie popod ulicu „vínovod“ – potrubie, ktorým sa  víno priamo prečerpáva zo  sudov vo vagónoch na priľahlej železničnej stanici, a naopak z vagónov do pivnice.

Za evidentne vyššiu technologickú úroveň ošetrovania a skladovania, ale aj organizovaniu predaja, vďačí značka Chateau Palugyay aj predvídavosti zakladateľa firmy, ktorý zavčasu vyslal svojich synov a neskorších nástupcov vo firme, na zahraničné skusy. (Vandrovka tovarišov v dobách remeselných cechov, ale aj malých podnikateľov nebola v tom čase ale, i neskôr, ničím zvláštnym). Ako Wiener Salonblatt z 31 August 1873 podrobnejšie popisuje, na rozmachu firmy mali významný podiel synovia  František a Jozef, ktorých pribral do firmy ako spoločníkov. František vyštudoval obchodnú akadémiu vo Viedni. Precestoval  neskôr Francúzsko, Orient, v Nemecku Porýnsko a Moselsko a veľkú časť Anglicka. Jozef absolvoval reálku a potrebné praktické poznatky získal vo Francúzsku, Nemecku a Anglicku. Na základe tejto prípravy si potom podelili prácu v otcovej firme: František viedol pivničné hospodárstvo a Jozef sa venoval obchodným aktivitám.

Na palube Titanicu

V období, keď už firme šéfoval Jakubov syn František,  hodnotí priekopnícke zásluhy firmy časopis Magyarországi hiradó (4. máj 1905) takto: „ Jozefovi pripisujú zásluhy na vynájdení spôsobu zámorského transportu vína. Tiež  na viedenskej svetovej výstave prerazil perfektným adjustovaním vína, tvarom fliaš, grafikou nálepiek, zátkami – bol v tom priekopník, ktorého potom  nasledovali aj ostatní.“ „Vývoz firmy Palugyay do Nového sveta je vyšší ako export do Európy, jej víno servírujú jedálnom vozni expresu do Londýna, Palugyay je na nápojovom lístku najelegantnejších reštaurácií v Budapešti, Viedni a Paríži. Palugyay bol prvý, kto vyvážal víno do zámoria vo fľašiach.“ Chateau Palugyay bolo pravidelne na nápojových lístkoch reštaurácií zámorských osobných lodí. Podľa dobových správ sa podávalo toto víno aj počas tragickej plavby slávneho Titanicu.

Slávny parník Titanic sa potopil na svojej prvej zaoceánskej plavbe.

Slávny parník Titanic sa potopil na svojej prvej zaoceánskej plavbe.

Viedenský týždenník Der Floh 27. júna 1875 pri predstavovaní exportérov a vystavovateľov na Svetovej výstave vo Viedni: “ Verne po boku svojho váženého otca stoja  synovia František a Jozef Palugyay, ktorí svojimi cestami do Mexika, Ameriky, Indie, Číny, Japonska a inde získali svetový prehľad v pravom slova zmysle, všade nadviazali obchodné kontakty, rozšírili meno svojej firmy vo vzdialených regiónoch sveta a takto prispeli k tomu, že sa ich podnik pozdvihol na úroveň svetovej firmy.“

Vysokú úroveň vinárskej kultúry v pivniciach firmy v dobových dokumentoch vyzdvihovali v novinách: „Ako Palugyay hovorieval, vína sú deti. Musia sa vychovávať.  Palugyay je majstrovský vychovávateľ.  Dbá o to, aby sa mohla vyvinúť osobitosť každého vína. Niektoré potrebujú pre svoj  rozvoj veľký priestor, druhé treba držať nakrátko,  jedny sú dlhoveké, iné majú len krátky život.“

Sortiment vín, s ktorými obchodovala firma zahrňovala všetky významné vinárske proveniencie vtedajšieho Uhorska, ale aj vína dovezené, francúzske, nemecké a iné. Popredné miesto medzi domácimi vínami mal Prešporský Rizling a Račianske červené, a tiež veľký výber tokajských vín a tiež značkové Chateau Palugyay biele a Chateau Palugyay červené. Nasledovali vína z najchýrnejších vinohradníckych regiónov ako označené podľa regiónov pôvodu ako Neszmély, Somló, Visonta, Villány, Szekszárd a iné.

Firma Palugyay a synovia zbierala vavríny na výstavách a veľtrhoch, čo významne pomohlo k renomé značky. V druhej polovici 19. storočia, v dobe objavov, keď sa búrlivo rozvíjal priemysel, dopravná infraštruktúra, vznikali konštrukčne odvážne stavby z ocele a skla, boli svetové výstavy veľká sláva a sústreďovala sa na ne intenzívna pozornosť verejnosti.

Správa o expozícii firmy Palugyay na viedenskej svetovej výstave v roku 1871 vo výstavnom časopise Allgemeine Illustrierte Weltausstellungzeitung: „Ako sa dozvedáme, rytier von Palugyay, majiteľ presláveného Hotela u zeleného stromu, dvorný dodávateľ viacerých európskych a mimoeurópskych vládcov, ktorého vína  pijú v Číne a Západnej Indii, v Mexiku a tiež bohatí zlatokopi v Austrálii, obošle výstavu svojimi produktami výnimočnej vinárskej kultúry, ktoré dozreli v jeho veľkolepých vínnych pivniciach. Palugyayho vína dosiahli svetové renomé. V kruhoch uhorskej aristokracie sa iné vína takmer nepijú…“
Viedenský týždenník  Der Floh 27. júna 1875 takto predstavuje podnikateľov – exportérov, ktorí boli ocenení cenami na viedenskej Svetovej výstave, medzi nimi aj Palugyayho.

„Jacob v. Palugyay a synovia v Prešporku výrazne vynikali medzi vystavovateľmi z Uhorska. Veľkolepé kolekcie vín vyvolali obdiv všetkých návštevníkov….Za svoje zásluhy o obchod a priemysel (Uhorska) bol vyznamenaný radom Františka Jozefa, dostal zlatý kríž za zásluhy a získal medailu za zásluhy o export uhorských vín, ktorý export je jednou z hlavných úloh firmy. Palugyayove vína smerujú do všetkých končín sveta, dokonca sú vítané aj na Novom Zélande.“

Značka Chateau Palugyay vyrástla zo špecifického podhubia spoločenských a hospodárskych podmienok „gründerských čias“ v 19. storočí v dobovom Rakúsko Uhorsku. Svedčí o tom, že aj na území dnešného Slovenska žili podnikaví a talentovaní ľudia, ktorí obstáli na súťaži na európskom a svetovom trhu. Zakladateľ firmy a jeho nasledovníci vybudovali v tom čase globálny podnik s celosvetovým dosahom a udržali jeho prosperitu do obdobia radikálneho obratu domácich hospodársko-politických podmienok po 1. svetovej vojne. Z mnohých životopisných údajov, ktoré sme v tejto krátkej štúdii obišli, pretože majú z hľadiska predmetu tejto práce sprostredkovaný význam, vyplýva jednoznačná spoločensko-kultúrna spätosť vlastníkov firmy, napriek svetovému rozmeru ich podnikania,  s lokálnou meštianskou spoločnosťou dobového Prešporka. Dobové dokumenty obsahujú veľmi veľa svedectiev o tom, že firma Palugyay a jej predstavitelia prejavovali  vlastnosti, ktoré sú v dnešnom kapitalizme opäť žiadané, ako je „spoločenská zodpovednosť firiem“, „firemná kultúra“ , občianska solidarita a podobne. Očividne aj tie prispeli k úspechu firemného podnikania a značky, ktorá prežila svoju dobu a pokúša sa opäť získať priazeň spotrebiteľa.

Významné životopisné míľniky Jakuba Palugyayho
(Prameň: Wiener Salonblatt 30. mája 1886)

1819 rok narodenia
1844 prevzatie reštaurácie na Železnej studničke
1848 prevzatie mestskej strelnice, prevzatie reštaurácie v hoteli U zeleného stromu
1857 prevzatie hotela
1857  prvé dodávky vína na belgický dvor
1859 cesta syna Jozefa do Pariža k Chevetovi do hotela Mirabeau. Spiatočná cesta cez Belgicko a audiencia u kráľa Leopolda I. Vstup syna Františka do veľkoobchodu Filip Scherz
1864 prvé dodávky vína do Mexika
1865 priemyselná výstava v Prešporku,  čestné uznanie I. triedy za Villányske vína. Strieborná medaila na výstave v Modlingu. Jeho Výsosť Franz Jozef I. udeľuje titul  mexického a kniežaco-nassausského dvorného dodávateľa
1866 List Dr. Rittersberga, rakúskeho referenta pre lodnú dopravu v Terste ministerstvu: P. Palugyay sa nesporne zaslúžil o zaslúžené uplatnenie najušľachtilejšej plodiny Rakúsko-Uhorska v zámorskej ríši, na čo sa doteraz žiadny producent vína v Rakúsku neodvážil. Sprístupnil pre vína nové vysoko lukratívne odbytiská a dal týmto výrobkom obchodne hospodársku dôležitosť pre štát. Zlatý kríž za zásluhy s korunou.
1868 udelenie titulu dvorného dodávateľa arcikniežaťa Jozefa.
1869 Z poverenia štábu lodí Jeho Veličenstva fregata Dunaj a korveta Fridrich uznanie za dodávku vín, ktoré dvakrát prekročili rovník. Syn Karol cestuje do Číny. Pribratie synov Františka a Jozefa za oficiálnych spoločníkov firmy.
1871 Krajinská výstava v Terste. Menovanie cisársko-kráľovským dvorným dodávateľom.
1872 Výstavba pivnice a prevádzkovej budovy Chateau Palugyay za mýtnou čiarou. Obnova šľachtického titulu. Jeho Výsosť Franz Jozef I. nocuje a raňajkuje v hoteli.
1873 Syn Jozef sa žení. Veľká zlatá medaila za zásluhy Svetovej výstavy vo Viedni. Rytiersky kríž Radu Františka Jozefa.
1874 Menovanie dvorným dodávateľom rumunského kniežaťa.
1875     Voľba do mestskej rady.
1876 Menovanie srbským dvorným dodávateľom.
1878 Žení sa syn Karol. Veľké dodávky vína ruskej armáde do Bukurešti. Parížska svetová výstava. Zlatá medaila.
1879 Svetová výstava v Sydney. Čestné diplomy za všetky vína.
1880 Titul dvorného dodávateľa kráľa Španielska. Veľká zlatá medaila medzinárodnej výstavy Brusel.
1881 Svetová výstava v Melbourne. Diplom za vína. Výstava vo Frankfurte nad Mohanom – veľká zlatá medaila.
1882 Výstavba domu na hlavnom námestí
1883 Otvorenie železnice Trenčín-Žilina.  Večera v Žiline pre 250 osôb.
1844 Jubileum 40 výročia začiatku podnikateľskej činnosti

Súčasnosť pod krídlami Villa Vino Rača

Ján Krampl je hrdý, že slávna značka patrí pod ochranné krídla Villa Vino Rača.

Ján Krampl je hrdý, že slávna značka patrí pod ochranné krídla Villa Vino Rača.

Vína a značka Chateu Palugyay sa zachovali do dnešných dní. V novom prevedení, ešte lepšie, luxusné, avšak za prijateľné ceny. Na stoly reštaurácií a na pulty obchodov ho prináša Villa Vino Rača. Spoločnosť  – podobne ako kedysi Palugyayovci –  používa najmodernejšie technológie. Ako jediný na Slovensku majú preberací stôl kde sa obrábané hrozno ešte raz kontroluje a v prípade potreby sa zbavuje narušených bobúľ tak, aby bola zabezpečená dokonalá kvalita vín. Ako prvý slovenský producent sa Villa Vino Rača môže pochváliť získaním ocenenia Značka kvalitu Ministerstva pôdohospodárstva SR. Dôkazom o tom, že Palugyayovcom nezostali nič dlžní je, že touto významnou cenou sa môže pochváliť práve Chateu Palugyay.

Podľa prameňov z archívu rodiny Palugyay spracoval: G. Blaas, 21. 3. 2012

Pravnučka Jakoba von Palugyaya - Lucia Palugyayová s dobovou a súčasnou fľašou sektu Chateau Palugyay.

Pravnučka Jakoba von Palugyaya – Lucia Palugyayová s dobovou a súčasnou fľašou sektu Chateau Palugyay.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s