Jozef Mórik: Ako ďalej, račianske vinohrady? (blog)


Hneď na začiatku chcem uviesť, že článok je len mojim osobným pohľadom na danú tématiku a príspevkom do diskusie, ktorá na širšom verejnom fóre stále chýba.

História račianskych vinohradov siaha stovky rokov dozadu. Vinohrady prešli svojim vývojom, či už v dávnej minulosti, keď ich takmer vykynožili choroby, ale najmä časom, keď sa menili vlastnícke vzťahy, či už nasilu (socializmus) alebo naopak, keď sa vracali pôvodným vlastníkom. A práve toto obdobie má byť aj témou tohto článku.

Násilná kolektivizácia poľnohospodárskej pôdy spôsobila, že nám vymreli takmer dve až tri generácie súkromne hospodáriacich vinohradníkov. V socializme sa založilo družstvo, ktoré obhospodarovalo takmer celý račiansky chotár. Nepreferovala sa kvalita (v minimálnej miere), skôr kvantita. Vznikli tu veľké vinárske závody a tie mali za úlohu zásobiť celý vtedajší trh. Ostalo len málo vinohradníkov, ktorý robili malé množstvá vína pre svoju spotrebu.

Množstvo neobrobených vinohradov v račianskom chotári je alarmujúce. Pohľad na niektoré je bolestný...

Množstvo neobrobených vinohradov v račianskom chotári je alarmujúce. Pohľad na niektoré je bolestný…

Zlom nastal až spoločenskou zmenou  v roku 1989, odkedy sa postupne začali vinohrady navracať do rúk pôvodným vlastníkom alebo ich dedičom. Zrazu nastala situácia, že väčšina nových vlastníkov  nevedela čo si nimi počať, vzťah k tomuto vinárskemu remeslu sa vytratil, noví (staro-noví) vlastníci nemali vzťah a ani čas venovať vinohradníctvu a následnému spracovaniu hrozna.

Našťastie, vznikla tu skupina vinohradníkov, vinárov, nadšencov pochádzajúcich najmä zo starých račianskych rodín, ktoré si udržali vzťah k vinici i ku spracovaniu hrozna. Družstvo sa pretransformovalo  na súkromnú spoločnosť a ľudia, ktorí nadobudli tieto vinohrady a nevedeli čo s nimi, mali aspoň možnosť ich prenajať za účelom obrábania. Takto to aspoň fungovalo  a vinohrady žili.

Lenže prišla doba, ktorá najviac zmenila charakter vinohradov. S tým ako rástla naša spoločnosť, tak rástol aj dopyt po tom, čo sme si nemohli dovoliť. Jedným z toho bolo aj bývanie. Rača ako súčasť Bratislavy sa samozrejme stala vyhľadávanou oblasťou. A vinohrady svojou atraktivitou a polohou boli pre mnohých potencionálnych developerov ľahkou korisťou vzhľadom na nezáujem mnohých vlastníkov o ich udržanie.

Hlavné mesto namiesto toho, aby sa principiálne zaviazalo chrániť toto dedičstvo ( je samozrejmé , že  niečo kvôli rozvoju mesta bolo nevyhnutné obetovať), naopak vlastnými nezmyselnými krokmi (zmenami územného plánu) odkrajovalo nie po kúskoch ale rovno po celých kusoch z vinohradov a to bolo príčinou niekoľkonásobného zdvihnutia cien vinohradov, aj keď mnohé z nich boli veľmi vzdialené čiare územného plánu.

Vlastníci zrazu zacítili možnosť dobre speňažiť svoj majetok a došlo z veľkej časti k úplnému koncu obrábania vinohradov, pretože ich vlastníci žili v domnienke slušného zárobku. Toto nie je výčitka k majiteľom, pretože každý má právo speňažiť svoj majetok, ale k tým , ktorý tento  krok spôsobili odhlasovaním nezmyselných zmien v územných plánoch.

Ak chcete s dobrým úmyslom kúpiť v súčasnosti vinohrad za účelom pestovania hrozna, zistíte že ceny sú niekoľkonásobne vyššie ako je bežná a ekonomicky zmysluplná cena (8-15 euro/m2  podľa kvality vinohradu). Rača stráca pomaly svoj kolorit, ktorý tu bol stáročia, množia sa nám neobrobené vinohrady a Tí čo poctivo obrábajú doplácajú na tých, ktorý sa o ne nestarajú (choroby).

AKO ĎALEJ?

V prvom rade netreba obviňovať len majiteľov vinohradov, ale pozrieť sa realite do očí a povedať si čo ešte je možné a čo nie. V súčasnej dobe je vyčlenených na výstavbu 50 hektárov. Otvárať ďalšie územia nemá význam, nakoľko to je pomerne slušná výmera. Netvrdím, že niekomu, kto má za domom kus záhrady, ktorý už nezapadá do vinohradníckej línie, nemôže byť umožnené si postaviť dom napr. pre svoje deti. Ale o veľkých zmien by sa malo upustiť.

Pekne obrobený, udržiavaný a vedený vinohrad je pastvou pre oči!

Pekne obrobený, udržiavaný a vedený vinohrad je pastvou pre oči!

Župa a hlavné mesto by mali jasne deklarovať záujem o ochranu vinohradov prijatím územných plánov, kde by ochrana vinohradov bola na dlhšiu dobu legislatívne zabezpečená. Doteraz len deklarujú a deklarujú, bez výraznejšieho posunu. Zachovaním účelu vinohradov, sa dá následne hovoriť aj o rozvoji vinohradníctva a vinárstva.

Musí nastať aj tlak na zmenu legislatívy na úrovni zákona, kde musí byť jasne stanovené a aj aplikovateľné v praxi, čo je povinnosťou majiteľa vinohradu. Ak nie som schopný sám ho obrábať, musí byť zároveň umožnené mi ho prenajať. Podpora jestvujúcich vinohradníkov sa musí zmeniť tak, aby im bolo možné priberať ďalšie vinohrady na obrábanie.

V súčasnej dobe máme v Rači niekoľko desiatok vinohradníkov, ktorí sú ochotní ďalej zveľaďovať vinohrady, no práve nemožnosť prenajať si ich kvôli vlastníckym vzťahom, komplikuje túto situáciu.

Všetci radi poukazujeme na niektoré mestá v západnej Európe kde sa vinohradníctvo a pozemky pod nimi stali atrakciou pre celé územie, ale neuvedomujeme si, že oni neprešli všetkými vyššie spomínanými skutočnosťami. Ceny ich pozemkov sú dokonca  vyššie ako ceny stavebných pozemkov. Áno, toto je motivačný príklad aj pre nás, aby sme sa pokúsili aj my o niečo podobné. Lenže k tomu musíme dať hlavne na úrovni mestskej časti, mesta, župy a štátu jasné pravidlá a najmä konkrétnu pomoc.

Ochota zo strany našich vinohradníkov starať sa o vinohrady, priberať ďalšie na obrábanie je veľká, len musia mať jasne stanovené záruky. S rozvojom revitalizácie vinohradov stúpa ich úroda, následne zvýšená produkcia výrobkov z hrozna a hlavne predaj.

V posledných rokoch hlad po slovenských kvalitných vínach stúpa aj vďaka skupine nadšencov, ktorý sa pustili do  propagácie formou rôznych podujatí ako napr. Malokarpatská vínna cesta, dni otvorených pivníc , rôzne degustácie, vinobrania a pod. V Rači sa tiež aktivizujú nadšenci, ktorí radi propagujú naše vinohrady a vína. Račianski vinári sú pevnou súčasťou všetkých spomínaných akcií.

To čo ma osobne teší, je to, že okrem tých štandardných akcií, sa uskutočňujú akcie na podporu samotných račianskych vinárov. Minuloročná medzinárodná konferencia o vinárstve, ktorá by mala mať pravidelné pokračovania, Festival frankovky modrej, ktorý sa stal od minulého roka súčasťou Korunovačných slávnosti (najväčšej kultúrno-spoločenskej akcie mesta v roku), požehnanie mladých vín. Toto je cesta, ktorá by mohla výrazne pomôcť, či vinárom, majiteľom pozemkov, obci, ale hlavne nám všetkým, pretože dôležite je si uvedomiť aj to, že vinohradníctvo je aj krajinotvorba.

Fotogaléria:

Zámerom je vytvoriť vinohradnícky chodník, ktorý by ľuďom umožnil prejsť sa po vinohradoch, spoznať jednotlivé miesta s krásnymi výhľadmi, náučné výklady o histórii a súčasnosti formou informačných tabúľ, možno časom s ponukou vín priamo vo vinohradoch a hlavne poučiť mnohých , že vinohrady sú jednak súkromným vlastníctvom, ktoré treba rešpektovať a správať sa podľa toho ale i spoločným krajinným priestorom, ktorý si pre jeho krásu, reliéfnu rozmanitosť treba vážiť a ochraňovať. Nikto nechce ľuďom nasilu zabraňovať vstupu do vinohradov, ale musia existovať určité pravidlá, ktoré by sa mali dodržiavať.

Ak by sme dosiahli postupnými krokmi spomínané skutočnosti, som o tom presvedčený, že z Rače sa stane najatraktívnejšia časť Bratislavy, ktorá výrazne podporí rozvoj cestovného ruchu, vinárom ich rozkvet a majiteľom pozemkov trvalý finančný príjem a atraktivitu vlastníctva.

Viem, že to nejde zo dňa na deň, ale keď sa o to nepokúsime , môže sa stať, že namiesto toho tu budeme mať jednu zarastenú , neudržiavanú časť obce. Myslím si, že chceme žiť skôr v prostredí na ktoré budeme hrdí a budeme v ňom radi tráviť voľný čas.

Jozef Mórik, foto autor

This slideshow requires JavaScript.

Reklamy

5 thoughts on “Jozef Mórik: Ako ďalej, račianske vinohrady? (blog)

  1. Jedno riešenie je možné aj teraz – ak sa niekto nestará o vinohrady a nemá záujem ich ani prenajať na pestovanie viniča za normálnu cenu, tak ho treba riešiť cez zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy 220/2004 Z.z., v prípade právnickej osoby je tam možná pokuta až do výšky 33 000€ za každý hektár. A zatrhnúť im sny o tom, že tam budú mať stavebné pozemky jasným vymedzením územného plánu. Keď budú dostávať každú chvíľu pokuty za zaburinenie, tak snáď začnú prenajímať pozemky za cenu vinohradov a nie za cenu fiktívnych stavebných pozemkov.

    • Problemom ale je, ze je strasne vela vlastnikov neznamych, vlastnikov nezastihnutelnych na adresach LV a vlastnikov v ramci statnych a verejnych institucii. K tomu treba brat na zretel rozdrobenost vlastnictva cez zlomkove podiely. Vy mozitelnost v tomto pripade je nulova, pretoze nikto nevie na zaklade podielov povedat toto je nase, toto toho neznameho a pod. A druha vec ako spominam v clanku je, ze naozaj je alebo bolo tazko prenajat vinohrad, pretoze nebolo komu. Druzstvo sa stalo sukromnou spolocnostou a jeho vyroba sa utlmuje z roka na rok a oni vracaju vo velkom vinohrady s cim nkto nepocital. Alternativou buducnosti (snad blizkej) po legislativnej zmene by bolo zalozenie nazvem to “obecneho druzstva” kde by boli vlastnici , ktory neobrabaju svoj vinohrad z roznych pricin automaticky povinny preniessvoj vinohrad do neho.
      Mojim clankom som vsak chcel skor dat moznost alternativy pred perzekuciou. Bude to dlha cesta, ale cim skor sa zacne, tym skor snad dosiahneme ake take vysledky.

  2. Pán Mórik, máte pravdu, že pohľad na odumierajúce vinohrady v račianskom chotári je veľmi smutný. Je naozaj viacero príčin, prečo je to tak, veď ich aj uvádzate. Iste jedna z nich a dôležitá je v samotnom postoji Račanov. Lebo starostlivosť o vinohrad to je aj v dnešnej dobe rehoľa, vyžaduje veľa. A obnova zostarnutých zúbožených vinohradov o to viac. Ale iste by to malo zmysel, veď na Morave aj v Rakúsku vidno nádherné vinohradnícke územia. A bohatá tradícia vinárstva v našej obci po celé storočia potvrdzovala, že od prírody má Rača dar na pestovanie tejto vzácnej komodity. Myslím, že popri všetkých nutných legislatívnych krokoch, o ktorých píšete Vy aj Račan, je dôležitá aj osvetová, výchovná vzdelávacia činnosť. Aby sa z mladých nevytrácal vzťah k práci, k ich rodnej obci, jej možnostiam aj tradíciám. Pravda, aby to aj malo zmysel. Ale o Vína z Račišdorfu býval v minulosti záujem, dokonca aj veľký záujem, teda prečo oň nebojovať aj dnes? Keď si môže napríklad Praha udržiavať a ďalej pestovať svoju vinársku tradíciu priamo v jej jednej mestskej časti – aj tak pomenovanej, naozaj sa oplatí hlavne Vám, mladým a činným aj vo sfére komunálnej politiky, venovať záchrane a rozvoju vinohradov prvoradé úsilie. Veď ak zostanú, ak nadobudnú živú zdravú tvár, bude mať svoju krásnu, jedinečnú tvár aj náš región. Zostane svoj, svojrázny, hodný svojej histórie aj prajného prírodného prostredia.

  3. Suhlasim s Vami…ale..v Rakusku nepresli tym co mi (znarodnenie,kolektivizacia, restitucie) a tiez u nich spolocne s Cechmi plati tzv. rakusky system dedicstva, kde dedi najstarsi potomok a tym sa zabranuje drobeniu pody.
    Chceme a mame energiu na to aby sme ukazali, ze vieme nieco s tym urobit. Kazdy maly krok je posunutim k dalsim vacsim krokom. Takze urcite aj ked sme v takom stave akom sme, budeme sa snazit urobit co najviac pre vinohrady. Napriklad. najblizsom vydani casopisu RACAN zacne prezentacia racianskych vinarov. Festival frankovky v termine 21.6.-23.6.2013 na Primacialnom namesti bude uzasnym predsatvenim nasich vinarov.
    Trochu viac casu a verim , ze vysledky budu viditelne.

  4. Držím palce všetkým, ktorým nie je naša príroda a okolie ľahostajné. Hovorí sa tu len o veľkých plochách vinohradoch. Každý problém začína niekde dole a v “malom”. Čo s menšími tzv. záhradami- ktoré sú v skutočnosti vinohradmi- zarastenými a zanedbanými, kde vlastníci sú známi a tiež zo špekulatívnych dôvodov roky (aj desaťročia)predávajú akože stavebný pozemok za absurdné ceny. Či už pôvodní alebo noví majitelia si následne vinohrad (na LV aj vedená plocha ako vinohrad) bez vyňatia z pôdneho fondu a náležitých povolení vyklčujú, spravia terénne úpravy a postavia RD- ako ináč na čierno. Čiernu stavbu dodatočne zlegalizujú. V “malom” som dal do úvodzoviek úmyselne. Pamätám si Potočnú ulicu z pred 20-tich rokov a vznik Zvončekovej. Dnes je z toho ulica zahustená rodinnými domami, kde sa už veľmi ťažko nájde preluka(volný priestor medzi domami). A pred očami nám miznú takto ďaľšie “zelené” ulice – Stupavská, Popolná, ….
    Tých, ktorí si vybavili riadne stavebné povolenie, vyňatie z pôdneho fondu a dodržali ako sa hovorí “literu zákona” pred tým než začali stavať je pravdepodobne menšina tých nemám na mysli. Zaujíma ma čo s tými, čo práve teraz postupujú podľa Vami vyššie popísaného scénara podľa vzoru veľkých developerov. Lebo jedna “záhrada” je na koniec jedno veľké územie, ktoré nám zrazu zmizne pred očami.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s