BRATISLAVA – Alexandra Lipianska, manželka Jána Lipianskeho, prehovorila 25. apríla 2013 pre denník Šport o živote s hokejistom bratislavského Slovana. Osud to tak zariadil, že to bola sídlisková láska. Obaja pochádzajú z Bratislavy a vyrastali v mestskej štvrti Rača, kde sa aj spoznali. Najprv sa len vídavali, až raz našla Alexandra, vtedy ešte Bachratá, odvahu a v autobuse oslovila chlapca, ktorý jej už dávno predtým padol do oka, slovami – Ahoj, Janíčko! Spoločne potom vystúpili, sadli si na lavičku a dlho sa rozprávali. Hokejista Ján Lipiansky ju odprevadil domov a ako vraví Saša, odvtedy sa nerozdelili…
Alexandra, ako dlho trvalo, kým ste sa stali svoji?
– Po našom stretnutí v autobuse sme už boli prakticky dennodenne spolu. Hneď medzi nami preskočila iskra, no vážnejšie to začalo byť asi tak po trištvrte roku. Nuž a o tri roky od nášho prvého stretnutia sme sa zosobášili. Prvého júna tohto roku oslávime sedemnáste výročie našej svadby.
Alexandra je realitná maklérka, Ján hrá profesionálne hokej.
Na čo vás dostal, čím vás presvedčil, že on je ten pravý?
– Dostal ma svojou bezstarostnosťou a veselosťou. Bol mimoriadne vtipný, spoločenský a hlavne sa mi veľmi páčil. Bola s ním zábava, čo ma priťahovalo. Zaujal ma aj svojou cieľavedomosťou, pracovitosťou a tým, ako išiel za svojím cieľom. Nešlo o žiadne pojašené ucho.
Musel sa vám dlho zaliečať, kým ste podľahli jeho šarmu?
– Spočiatku sme sa stretávali ako veľmi dobrí kamaráti a všetko prišlo postupne. On mal devätnásť rokov, ja dvadsaťdva a práve začal hrať federálnu ligu.
O športovcoch sa povráva všeličo… Nemali ste obavy, že ste sa zahľadeli práve do hokejistu?
– Nie, pretože som bola veľmi zamilovaná a nič iné som neriešila. Nebolo pre mňa podstatné, či sa venuje športu. Zaoberala som sa celkom inými vecami.
Aký je život s vrcholovým športovcom?
– Nepochybne mimoriadne veselý a pestrý. Nie je nudný a prináša viac vzrušujúcejších chvíľ ako bežné manželstvo. Mne ako blížencovi vyhovuje život bez stereotypu. V našom vzťahu sa stále dačo deje.
Ako znášate dlhšie odlúčenia?
– Už sme si na to zvykli. Ale zo začiatku to bolo ťažšie, hoci som bola pri dvoch deťoch maximálne vyťažená, že som sa poriadne nevenovala iným myšlienkam a zabezpečovala predovšetkým chod domácnosti. Pochopiteľne, Janko mi chýbal, no keď bol preč, volávali sme si denne. V súčasnosti si zase pravidelne skejpujeme.
Váš manžel pôsobí navonok veľmi rozvážne. Aký je doma?
– Je zodpovedný i zábavný a doma prirodzenou autoritou. Vie sa aj rozčúliť, keď deti neposlúchajú. Šestnásťročná Viktória a jedenásťročný Lukáš vedia o tom svoje. Lukáša, ktorý hrá takisto hokej, však v prvom rade usmerňuje a dbá hlavne o jeho správny denný režim.
Nebijú sa vaše povahy?
– Nie, on je lev, ktorý s blížencom vychádza veľmi dobre aj napriek tomu, že zápalné šnúry oboch sú krátke… Už som sa však naučila kedy mlčať a neprilievať olej do ohňa.
Ján Lipiansky
Aké sú manželove hlavné povinnosti pri zabezpečovaní chodu domácnosti?
– Jeho hlavnou úlohou je finančne zabezpečiť rodinu. Žiadne iné domáce úlohy nemá. Ak, tak sú organizačné. Nemá problém venovať sa deťom, čo robí rád. V tomto je absolútne vzorný otec.
K čomu by ste ho v kuchyni nikdy nepustili?
– Rada by som ho k niečomu pustila, nech si to vyskúša. Lenže on sa do kuchyne veľmi nehrnie. Raňajky vie pripraviť, ale žeby nám predostrel na stôl nejaké hotové jedlo, na to veru nie je. Jediné, čo dobre ovláda, je grilovanie na terase. Dopredu mu však musím pripraviť mäso…
Vie využiť svoju hokejovú šikovnosť a zručnosť pri nejakých prácach týkajúcich sa praktického rodinného života?
– Domáci kutil rozhodne nie je a praktické činnosti sú mu cudzie. Som rada, že máme byt a nie dom, pretože ten by nám pri jeho slabej zručnosti asi čoskoro padol na hlavu.
Prezraďte nejaký manželov zlozvyk, ktorý vám pije krv?
– Alexandra o manželovi Janovi Lipianskom: Oslovila som ho v autobuse
Prezraďte nejaký manželov zlozvyk, ktorý vám pije krv?
– Na nervy mi lezie, keď po ňom zostávajú kade-tade veci na oblečenie.
Dokáže sa do krvi hádať aj pre banalitu?
– Nie, banálne veci si vieme vydiskutovať úplne v pokoji.
Spomenie si vždy na vaše narodeniny či iné sviatky?
– Áno, len raz zabudol. Bolo to už dávno, keď bol hráč Karlových Varov a stalo sa to v čase letnej prípravy. Cez víkend prišiel domov a keď videl, čo máme na stole, spýtal sa ma, prečo je na ňom torta…
Vyskytla sa situácia, keď ste mu vraveli, aby sa už na všetko vykašľal a začal fungovať ako bežný smrteľník?
– Nie, taká ešte nenastala. Akceptujem, čo robí, pretože on hokej miluje a ja tiež. Najradšej ho stále vidím na ľade.
Skúste v skratke charakterizovať svojho manžela!
– Už som vravela, že je cieľavedomý, pracovitý, spoločenský, vtipný a systematicky si ide za svojím cieľom.
Koľkokrát do roka nastane situácia, že máte čas iba vy dvaja sami pre seba?
– Po sezóne to býva často.
Máte s manželom nejaké spoločné záľuby?
– Obaja máme radi hokej, venujeme sa spoločne rodine a radi chodíme do kina.
Spomeniete si na poslednú dovolenku, na ktorej ste boli len sami dvaja?
– Minulý rok sme boli na Kanárskych ostrovoch, predtým dva razy v Paríži, z toho raz nám robili parťákov manželia Vaicovci.
Ako vyzerá vaša chvíľa absolútnej pohody, keď nie je s vami ani manžel?
– Keď si vezmem do rúk nejaký časopis alebo dobrú knihu.
Športovali ste niekedy aj vy?
– Aktívne nie. Teraz si občas zabehám.
Chodíte sa pozerať na manželove zápasy?
– Na každý jeden, ak môžem.
Ako sa vám páči hokej?
– Som síce len fanúšik, ale na hokej sa rada pozerám. No nesúvisí to len s Jankom. Na Slovan som chodila už za bývalého režimu so spolužiakmi z gymnázia. Ako inak, fandili sme najmä ‘Cecovi‘ Pašekovi.
Je hokej často témou vašich rozhovorov doma?
– Na pretrase je dennodenne.
Keď mu čosi nevyjde v zápase, dáva to najavo?
– Cítim to na ňom. Buď je podráždený, alebo mĺkvy. Som veľmi zvedavé žieňa a rada by som sa dozvedela čo najviac, ale keď vidím, že to nie je dobré a vhodné, radšej mlčím. Ak treba, viem byť dobrý poslucháč.
Fotogaléria:
AKO POZNÁM SVOJHO MUŽA
Čo ho láka viac -zoskočiť padákom, alebo zahrať si v kasíne v Las Vegas?
– Zahrať si v kasíne.
Kým by chcel byť radšej – Davidom Copperfieldom alebo Barackom Obamom?
– Davidom Copperfieldom.
Aká hudba mu je bližšia – Elán alebo Gott?
– Elán, ale vypočuje si aj Gotta.
Čo mu chutí viac -vyprážaný rezeň alebo špagety?
– Rezeň.
Ktorému filmu dá prednosť – Báthoryčke alebo Terminátorovi?
– Asi skôr Báthoryčke.
V akom fachu by som si ho vedela predstaviť skôr – ako chirurga alebo starostu mesta?
– Jednoznačne ako starostu mesta.
Čo by si vzal na pustý ostrov – vás alebo mobilný telefón?
– Rozhodne mňa, o tom niet pochýb.
Akceptujem, čo robí, pretože on hokej miluje a ja tiež.
DOTAZNÍK NA ČO JE TEN MOJ ĽAVÝ
– Je technický antitalent, počítače a tablety mu nič nehovoria.
NA ČO JE ŠIKOVNÝ – Má organizačné schopnosti.
ČO HO VIE POTEŠIŤ – Keď sa darí deťom a sú spokojné, ale hlavne, keď sa malému Lukášovi vydarí hokejový zápas.
ČO HO VIE ROZČÚLIŤ – Zase sme pri deťoch. Keď neposlúchajú alebo majú k životu lajdácky prístup.
NA ČOM SI POCHUTÍ – Na tataráku alebo na šťavnatom stejku medium s opekanými zemiakmi a omáčkou. Niekedy však mäso, ako sa hovorí, nemusí a preferuje zeleninu.
AKO NAJRADŠEJ RELAXUJE – Na gauči a pri pozeraní programu v televízii.
BEZ KTORÝCH TROCH VECÍ BY NEMOHOL BYŤ – Viem len o dvoch, bez auta a telefónu.
KRÁTKY TEST ODBORNOSTI Viete, čo je zakázané uvoľnenie? – Vyhodenie puku za obidve čiary.
ALEXANDRA LIPIANSKA, RODENÁ BACHRATÁ
Narodila sa 13. júna 1971 v Bratislave. Vyštudovala VŠE, odbor národného hospodárstva, dnes pracuje ako realitná maklérka v jednej nadnárodnej spoločnosti. Medzi jej záľuby patrí dobrá kniha a hudba. Rada absolvuje s rodinou aj lyžovačku alebo letnú dovolenku.
Račiansky spolok 